Nízka úroveň vzdelania absolventov osobitných škôl a nedostatočná kvalifikácia viedli po roku 1989 k prepusteniu rómskych pracovníkov zo zamestnania medzi prvými, rastu obrovskej nezamestnanosti, neriešeniu hrozivo rastúcej úžery, v dôsledku ktorej mnohí Rómovia prišli o svoje byty, rastu generácie bez akýchkoľvek pracovných návykov atď. Vznikajú nové koncentrácie Rómov, keď sa príbuzní navzájom sťahujú po strate bytu, devastujú sa celé domy a ulice, o čom sa presvedčili mnohí na vlastnej koži a ocitli sa uprostred novo sa tvoriaceho geta /nielen rómskych neprispôsobivých obyvateľov/. Po Košiciach,Prešove, Kežmarku a inde, sa bezcieľne túlajú celé rodiny s malými deťmi bez akejkoľvek šance získať byt. Mnohí Rómovia boli nútení vrátiť sa späť do osady, z dôvodov obrovskej chudoby a sociálnej zaostalosti zdevastovali aj domy v obciach a tak sa odrazu objavujú informácie o obrovskom náraste „nelegálnych“ osád v 90. rokoch údajne o 300 viac. Práve v 90. rokoch sa pôda reštituovala a pochybujem, že by súkromný vlastník pripustil vznik osady na svojej pôde. Zoznamy údajných vyše 600 osád na Slovensku nie sú údaje o osadách, ale aj o obciach, kde Rómovia žijú integrovane medzi ostatným obyvateľstvom, respektíve, kde žije len jedna rómska rodina.